reklama

Vysoké školstvo v 2020 - od záverečných prác až po kauzu STU

V roku 2020 sme sa museli vysporiadať s podvodníkmi s titulmi, zmenila sa metóda štúdia z prezenčnej na dištančnú a kvalitou vzdelávania sa začala zaoberať Akreditačná agentúra. Pripomeňme si najdôležitejšie udalosti roku 2020.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Premiér Igor Matovič a minister školstva Branislav Gröhling.
Premiér Igor Matovič a minister školstva Branislav Gröhling.  (zdroj: TASR)

Magistri Matovič, Kollár a Gröhling

V lete na verejnosť prenikli informácie o problematických záverečných prácach niektorých poslancov NR SR, predsedu NR SR Kollára, ministra školstva Gröhlinga a predsedu vlády Matoviča. Každý vysvetľoval svoju kauzu po svojom, pričom žiadne z vysvetlení neuspokojilo ako študentov, tak ani verejnosť. Ukradnúť časti práce (či už svojej alebo inej osoby) a vydávať ich za svoje dielo je podvod, a morálne diskvalifikuje každého, kto sa ho dopustí. O to viac zamrzelo to, ako Igor Matovič a Boris Kollár svoje konanie bagatelizovali a obhajovali slovami, že veď každý si štúdium zľahčuje. Svojími výrokmi a prístupom sa vysmiali do tvárí desiatkam tisíc poctivých študentov, ktorí si svoje štúdium odmakali a neodležali na pláži, ani nekúpili v Skalici. #vtedytoboloiné

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Prehlásenie z diplomovej práce Igora Matoviča.
Prehlásenie z diplomovej práce Igora Matoviča. (zdroj: TV Markíza)

Zákon o odoberaní titulov

Jediné pozitívum odhalených magistrov bolo prijatie novely zákona o vysokých školách, ktorou sa umožňuje vysokým školám odoberať neprávom udelené tituly. Avšak len tituly udelené od 1.1.2021, takže nikto nebude preskúmavať staršie práce. Jedinou možnosťou je, aby sa podvodníci zodpovední dobrovoľne vzdali titulu, čo im ako študenti budeme pripomínať. Nemá ísť o vyťahovanie starých káuz ale aspoň o čiastočné víťazstvo akademických princípov nad podvodmi. Dúfam, že naši magistri si vstúpia do svedomia a v januári budeme čítať o vrátených tituloch. 

Korona – prepisovanie skrípt vs. online nástroje 21. storočia

Vysoké školy boli z dôvodu pandémie koronavírusu nútené prejsť v marci 2020 z prezenčnej na dištančnú metódu vzdelávania. To znamenalo rôzne ťažkosti a ukázala sa nepripravenosť vysokých škôl na používanie online vzdelávacích metód. Počiatočné ťažkosti však boli výsledkom nastavenia vysokoškolského vzdelávania a bolo preto potrebné poskytnúť vysokým školám čas adaptovať sa na nové podmienky. Niektoré školy to zvládli lepšie, iné horšie. Dotazníkové prieskumy ŠRVŠ (realizované v marci a júni 2020, dostupné na srvs.eu) ukázali zvýšenú spokojnosť študentov s dištančnou metódou vzdelávania, avšak stále výrazne prevládajú zastaralé metódy vzdelávania, ktorým dominuje samoštúdium literatúry a prednášok. Vyučujúci na vysokej škole však musí byť schopný odovzdať informácie, vysvetľovať a vzdelávať tak, aby z toho niečo študent mal a niečo sa naučil – a práve toto ešte stále na mnohých školách chýba. Ak je teda z celej korony niečo pozitívne, tak je to práve posun v oblasti využívania inovatívnych metód vzdelávania na niektorých vysokých školách. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Prieskum Študentskej rady vysokých škôl a Akreditačnej agentúry.
Prieskum Študentskej rady vysokých škôl a Akreditačnej agentúry. (zdroj: ŠRVŠ)

Začiatky Akreditačnej agentúry – štandardy, metodika a ako školy počítajú docentov

31.12.2019 zanikla Akreditačná komisia a 1.1.2020 vznikla Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo („Akreditačná agentúra“). 

Začalo sa teda makať a pod vedením predsedu výkonnej rady Redhammera (bývalý rektor STU) bol zverejnený najdôležitejší dokument v oblasti kvality vysokoškolského vzdelávania za posledných 20 rokov – štandardy kvality spolu a metodika vyhodnocovania štandardov. Vysoké školy by mali do dvoch rokov zosúladiť svoje vnútorné systémy kvality so zverejnenými štandardami. Zjednodušene povedané – doteraz sme tu mali Akreditačnú komisiu, ktorá vykonala kontrolu vysokej školy a keď niečo zistila, napísala správu, ktorú potom mohol minister školstva ignorovať, nakoľko posledné slovo mal on.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po novom je vysoká škola sama zodpovedná za kvalitu vzdelávania či za určenie svojho poslania, sama si vytvára vnútorný systém kvality a preukazuje jeho funkčnosť, čo skontroluje Akreditačná agentúra. Ako je však u nás zvykom pri akejkoľvek reforme, vedenie univerzít a fakúlt vo väčšine prípadov nehľadí na obrovskú príležitosť, ktorá sa im naskytá. Ale obmedzujú sa na rátanie vyučujúcich s doktorskými, docentskými, či profesorskými titulmi a špekulujú, kde by ešte nejakého profesora potrebovali a kde im stačí docent na personálne zabezpečenie študijného programu (garantovanie). Dúfajme, že popritom nezabúdajú na rovnako dôležité štandardy, bez ktorých akreditačnými konaniami neprejdú – napr. zapojenie študentov. A to nielen ako formálnu nevyhnutnosť na papieri.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kauza STU – keď senátu nezáleží na študentoch 

Po výmene na FIIT STU, kedy prof. Bielikovú nahradil na pozícii dekana prof. Kotuliak sa ukázalo, ako je potrebné mať aktívnych študentov. Študentov, ktorí poukázali na účelové predvolebné prijímanie zamestnancov dekanom Kotuliakom, ako i ďalšie prešľapy vedenia. Iniciatíva Za našu FIIT je tak jediným pozitívom na celej situácii okolo zničenej reputácie jednej z najlepších fakúlt na Slovensku. 

Situácia totiž vyeskalovala keď univerzitný akademický senát STU neodvolal dekana Kotuliaka aj napriek rozvratu, ktorý spôsobil. Petície spisované akademickou obcou, odchod študentov ako aj zamestnancov, strata podporovateľov zo súkromného sektora – nič z toho nestačilo váženým senátorkám a senátorom na to, aby povedali dekanovi stop. Stop naopak povedali vážené senátorky a senátori rektorovi STU Fikarovi, ktorý sa snažil celú situáciu riešiť. Iste, rektor reagoval oneskorene a dopustil sa chýb (najväčšou bolo, že veril dekanovi Kotuliakovi). Vzniknutá situácia pripomína dopravnú haváriu, kedy namiesto opitého vodiča, ktorý zrazil dôchodcu, stíhate okoloidúceho, ktorý sa rozhodol dať prvú pomoc dôchodcovi až po krátkom zaváhaní. Niečo je zhnité v tomto štáte akademickom. A uviesť ako jeden z dôvodov na odvolanie rektora vyradenie konšpiračného plátku z monitoringu médií? Vivat akademia, vivat profesores, vivat predseda senátu Peciar. 

O spôsobe, akým bol rektor Fikar odvolávaný (autor článku bol osobne prítomný na tejto fraške) sa už popísalo dosť. Tak len aby sa nezabudlo – za zatvorenými dverami, s prenosom obrazu a zvuku level rok 2005 (STU – technická?), s vyhrážaním sa novinárom pripomínajúcim eštebácke praktiky, skrývajúcimi sa vrátnikmi s alibistickými výhovorkami, nezmyslenými dôvodmi na odvolanie maskujúcimi skutočnú podstatu – boj o moc na STU. A my sa čudujeme, že maturanti ešte intenzívnejšie uvažujú o odchode na masaryčku, alebo inú zahraničnú vysokú školu? 

Vážení akademici – zobuďte sa! Univerzity sú v prvom rade vzdelávacie inštitúcie a tie sú tu pre študentov, tak sa tak začnite správať. Kauza STU nie je izolovaný problém ale nahromadenie udalostí, ktoré sa dejú na takmer všetkých vysokých školách, len sa o nich nehovorí, alebo sú úspešne ututlané vedením. 

Zasadnutie AS STU na ktorom čelil odvolávaniu dekan FIIT STU Kotuliak.
Zasadnutie AS STU na ktorom čelil odvolávaniu dekan FIIT STU Kotuliak.  (zdroj: Šuran)

Výmena ministerky za ministra a príprava nového zákona

Po nástupe ministra Gröhlinga svitlo kvalite vysokoškolského vzdelávania na lepšie časy. Minister podpísal štandardy kvality pripravené Akreditačnou agentúrou a... a nič. Teda aspoň v oblasti vysokého školstva, čo z časti chápeme, keďže mal plné ruky práce so základným a stredným školstvom, na ktoré má priame riadiace kompetencie.

Začalo sa však hovoriť o úplne novom zákone o vysokých školách, na čo minister školstva povedal, že sa pripravuje a ministerstvo financií zverejnilo, že rektorov bude po novom vyberať správna rada. Tu sa ale akademické senáty postavili na zadné, že žiadne také a minister školstva sa postavil tiež a povedal, že to neprišlo od neho a nech sa senáty neboja, že on chce hlavne výkonnostné zmluvy. Takže nezostáva iné, len si počkať na budúci rok, či prinesie veľkú zmenu v oblasti riadenia a fungovania vysokých škôl alebo sa, ako býva zvykom, vytvorí pracovná skupina, prebehnú diskusie a nič z toho. Uvidíme v 2021. 

Filip Šuran

Filip Šuran

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Osobný blog predsedu Študentskej rady vysokých škôl.Študentská rada vysokých škôl je najvyšším zastupiteľským orgánom študentov vysokých škôl. Háji záujmy študentov, presadzuje ich požiadavky a pracuje za zlepšení kvality a podmienok štúdia už od roku 1997.http://srvs.eu Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu